Ako vznikol projekt – Toskánsko, raj pre labužníkov

Plán vydať sa do tohto krásneho kraja nevznikol len tak náhodou. Som majiteľom cestovnej agentúry a už dlhšiu dobu som rozmýšľal nad vlastným produktom. Po niekoľkoročnej praxi s dovolenkami do typických letných destinácii som zistil, že to nebude ten správny smer, ktorým by som sa chcel uberať. Jedného dňa zazvonil telefón a jeden známy, ktorý vedel, že milujem svoju prácu v cestovnom ruchu, sa ma spýtal, či by som mal záujem sa stretnúť so Slovenkou žijúcou v Taliansku. Samozrejme moja odpoveď bola áno a tak sa to všetko začalo…

Preskočíme naše stretnutie a vydáme sa priamo na cestu do Talianska. Keďže som vedel, kam presne mierime, zobral som so sebou troch odborníkov, dvoch vinárov a jedného gurmána, nakoľko náš smer cesty bol do srdca Toskánska, do najznámejšej vinárskej oblasti Chianti neďaleko Florencie. Cesta prebehla bez akýchkoľvek problémov. Asi po desiatich hodinách sme sa postupne blížili k cieľu a naša nervozita a očakávania začali narastať. Ako sme míňali Florenciu z diaľničného obchvatu, vedeli sme, že nás od cieľa delí už len posledných 20 kilometrov. A tam sa to všetko začalo, krajina bola zvlnená okolitými horami, z diaľky sa začali vynárať cyprušteky (typické pre Toskánsko, štíhle a vysoké ihličnany), do miernych svahov boli plynule vysadené vinohrady a nádherné olivové háje. V tom momente sme vedeli, že sme v našom cieli. Skúste si to predstaviť, mierne svahy posiate vinohradmi, olivovími hájmi a na výbežkoch kopcov usadlosti, kampane ako hovorili domáci, s typickou architektúrou ku ktorým viedli cestičky obklopené cypruštekami.

A sme na mieste, ako som už spomínal, tak aj k našej usadlosti po odbočení z hlavnej cesty viedla kamenná cesta, lemovaná z jednej strany vinicami, z druhej strany olivovými hájmi a tesne pred vstupom cuprušteková alej vedúca priamo k vile.  Uvítanie bolo veľmi príjemné a milé. Nasledovala krátka prehliadka usadlosti a ubytovanie. Po ubytovaní sme mali dohodnutú prehliadku výrobne olivového oleja. Ako prvé nás čakala prechádzka pomedzi olivovníky, kde sme mali možnosť vidieť, ako prebieha zber olív. Olivy sú zo stromov, respektíve z ich konárov sťahované hrabličkami na sitá rozložené pod stromami, odkiaľ sa sťahujú do lisovne, kam smerovali aj naše kroky. Tu sme sledovali postupné spracovanie olív, ktoré sa pred našimi očami menili najskôr na pomletú masu, z ktorej sa následne lisovala doslova až krikľavo zelená tekutina – čerstvý za studena lisovaný olej.

Mali sme tú možnosť takýto čerstvý olej ochutnať a poviem Vám, je to nezabudnuteľný zážitok. Tú chuť cítim ešte teraz. Plný očakávania sme si nabrali do malých pohárikov, najprv sme ovoniavali a nasledovalo ochutnanie. Po prvom preglgnutí fajn, ale ako prešlo pár sekúnd, oči nám takmer vyliezli z jamiek, chuť sa zmenila na veľmi silnú,  ostrú až pikantnú. Také bolo naše prvé stretnutie s olivovým olejom v Toskánsku. Unavený z cesty sme tento deň ukončili pri fľaške vínka.

Druhý deň nás čakala návšteva malebnej dedinky Panzano, kde sme mali na programe návštevu Accademie del Buon Gosto a mäsiarstva u Daria. V accademii nás už očakával Stefano, odborník na víno z tejto oblasti. Ako hovoril Stefano, už tým že sme vstúpili do jeho útulnej vinárne, sme sa stali jeho študentmi. Zážitkom bol hneď úvod degustácie, ktorú Stefano otvoril zvukom pohárov, ktoré o seba narazili a vydali príjemný tón (doma to radšej neskúšajte, pokiaľ nemáte kvalitné poháre, ktoré poznáte).

Degustovali sme rôzne vína z oblasti Chianti, predovšetkým červené, ktoré sú typické pre tento región. Neraz nás Stefano prekvapil doplnkami k degustácii, ako napríklad pri ročníku 2002 a špeciálnej odrode nám dal počas degustácie vína ochutnať tmavú čokoládu s prímesou olivového oleja. V živote by ma to nenapadlo si dať dohromady červené víno a čokoládu s olivovým olejom. Po výbornej degustácii plnej rôznych zaujímavých príbehov od Stefana sme sa vydali na návštevu mäsiarstva u Daria.

Po krátkej prechádzke, asi 500 m od Accademie na nás čakal ďalší skvelý zážitok, tentoraz z gurmánskeho súdka. Hneď ako sme vstúpili dnu, v tom momente sme mali pohár vína v ruke a mali sme možnosť degustovať mäsové špeciality tohto majstra vo svojom odbore. Mimochodom k Dariovi sa chodia natáčať dokumenty o Toskánskych výrobkoch z mäsa. Nasledoval vynikajúci obed v reštaurácii nachádzajúcej sa priamo nad mäsiarstvom, z ktorého nosili čerstvé výrobky, ktoré sa hneď spracovávali v kuchyni. Objednali sme si komplet menu. Pri predjedle sme boli mierne šokovaní, lebo sme neočakávali, že predjedlo v tejto známej reštaurácii bude pozostávať z veľkých kusov surovej mrkvy, cibule a feniklu. K tomu bolo pečivo, olivový olej a koreniaca zmes, do ktorých sa namáčala zelenina.

Pre nás to bol trošku šok, keďže sme boli priamo nad výrobňou mäsa. Neskôr sme pochopili prečo. Hlavné jedlo pozostávalo až zo štyroch druhov vynikajúco pripraveného mäsa a vtedy sme si povedali, že ako super bodla tá zelenina pred jedlom. Po tomto skvelom zážitku z jedla nás ešte odprevadil Dario osobne s pohárom Grappy na rozlúčku. Dali sme si potom krátku prechádzku na vytrávenie z výdatného obeda a pobrali sme sa naspäť na ubytovanie. Aj tento deň sme ukončili debatou pri kvalitnej fľaši červeného vína Chianti Classico.

Tretí deň sme mali naplánovaný výlet do mestečka Greve in Chianti, jedného z najznámejších vinárskych miest tejto oblasti. Ako prvé sme navštívili Maccelaria falorni, čo je najznámejšia predajňa mäsových výrobkov. Akonáhle sme vstúpili dnu, boli sme užasnutý, celý strop bol posiaty pravými talianskymi šunkami, keď ich tam nebolo minimálne 300, tak ani jedna. Množstvo mäsových výrobkov, nespočetne veľa druhov prosciutta a pivnica so syrmi nás nadchli.

Priamo v strede mäsiarstva boli schody do pivnice, kde boli už spomínané rôzne druhy syrov poukladané priamo na slame. Ďalšia prepojená miestnosť bola venovaná vínam, kde sme mohli degustovať a popritom si vychutnávať prosciutto a vynikajúce syry. Z Maccelarie Falorni sme sa premiestnili do Le Cantine, čo znamenalo presun do najväčšej predajne vína z oblasti Chianti. Nebola to len predajňa, bolo to zároveň aj múzeum vína a jeho spracovania, ale aj degustácia.

Zaujímavosťou bol degustačný systém, ktorý sme mali možnosť vyskúšať. Spočíval v zakúpení čipovej karty, na základe čoho sme mohli ochutnávať podľa vlastných predstáv zo 140 vzoriek vína. Na karte bol kredit a len pre zaujímavosť, čipovú kartu sme si dobili po 10 eur a vystačilo nám to na 15 vzoriek, cenovo sa pohybovala vzorka od 40 centov až po 6-7 eurové. Po vychutnaní zopár vzoriek sme sa vybrali za ďalším zážitkom a to školou varenia pizze v reštaurácii u Alda. Tento špecialista nám hneď na začiatok rozdal zástery a išli sme rovno za pult, kde mal pripravené cesto, rozpálenú pec a všetky ingrediencie na túto taliansku špecialitu. Každý sme si postupne vyrobili svoje majstrovské dielo, ktoré sme potom špeciálnou lopatou dávali do pece. Výsledkom bola degustácia 7 druhov pizze a samozrejme k tomu nesmelo chýbať kvalitné červené víno. Bodkou na záver bola pizza na sladko s pomarančmi a hroznom.

Nasledujúci deň sme vyrazili do klenotu Toskánska – Florencie. Išli sme mestskou dopravou, nakoľko nás vopred upozornili s problematickým parkovaním v centre mesta. Autobusom, ktorý premával každých 15 minút sme boli v centre za chvíľu. Florencia je plná historických pamiatok, o ktorých by som tu vedel napísať niekoľko strán, ale vypichnem skôr niektoré zaujímavosti. Vedeli ste, že jednou zo špecialít Florencie sú držky? Odporúčam ich určite vyskúšať pri návšteve tohto mesta.

Je až neuveriteľné na koľko spôsobov ich dokážu pripraviť. Z osobnej skúsenosti Vám odporúčam navštíviť mercato centrale (centrálny marke), kde je najväčší výber tejto špecialitky. My sme skúsili The tripe sandwich (trippa alla fiorentina), čiže držky v žemli (ako kebab) a bolo to vynikajúce. Okrem toho, že v centre je veľké množstvo historických budov, nachádza sa tam aj stredoveký most Ponte Vecchio, ktorý ako jediný nebol zničený počas druhej svetovej vojny.

Prechádzka po tomto moste má svoje čaro. Florencia je úžasné mesto s perfektnou atmosférou. Výhodou je to, že všetky pamiatky sú neďaleko od seba. Vedel by som si predstaviť tam stráviť viac dní, ale ten kto toľko času nemá, vie to najhlavnejšie stihnúť aj za jeden deň. Návštevu Florencie sme ukončili výstupom na vyvýšeninu nad mestom, kde bolo priestranné námestie s výhľadom na  celú Florenciu pri zapadajúcom slnku. To bol náš štvrtý a zároveň posledný deň v Toskánsku. Domov sme sa vracali plný zážitkov a boli sme presvedčení, že sa tam ešte raz vrátime.